Liečime COVID 19 správne? Aké sú možnosti?
LIEČIME COVID SPRÁVNE? AKÉ SÚ MOŽNOSTI?
Vo všeobecnosti infekčné ochorenia delíme na
- vírusové (chrípka, kiahne, AIDS, infekčná mononukleóza, žltačka A, B, COVID 19...)
- bakteriálne (angína, borelióza, TBC...)
- parazitárne a hubové (najmä krajiny 3.sveta)
Zásadný rozdiel medzi nimi je v tom, že zatiaľ čo pri bakteriálnych ochoreniach vieme liečiť príčinu- antibiotikami zastavíme rast a rozmnožovanie baktérií, pri vírusových ochoreniach sú antibiotiká neúčinné. V súčasnosti poznáme tisíce druhov vírusov, ale tzv. antivirotiká- lieky proti vírusom poznáme u menej ako 1%, aj to len s obmedzeným účinkom.
AKO POROZUMIEŤ MOŽNOSTIAM AMBULANTNEJ LIEČBY?
1. PODPORA IMUNITY- výživové doplnky- vitamín C, D- vitamín, zinok, selén, imunoglukán, kaloba, Quercetin
2. TLMENIE BOLESTI A TEPLOTY - Paralen, príp. Ibuprofen (Ibalgin, Nurofen, Brufen)
3. LIEČBA KAŠĽA
- pri suchom kašli (bez vykašliavania hlienu) - Tussin, Paxeladine, Sinecod, pri silnom a vyčerpávajúcom kašli Codein
- pri zmiešanom kašli - vlhký sa strieda so suchým- Stoptussin
- pri vlhkom kašli - Erdomed, Solmucol, Ambrobene, Mucosolvan
Pri dlhodobom kašli, ktorý pretrváva aj po prekonaní- inhalácia Vincentka, Yabro, po indikácii lekárom inhalačné spreje
4. ISOPRINOSINE - liek, ktorý pôsobí imunomodulačne – moduluje imunitu - t.č. nie sú dostatočné dôkazy o jeho účinnosti pri Covid 19. Mohol by mať význam len u úzkeho spektra rizikových pacientov a to len v úvodnom štádiu ochorenia - pár dní, nakoľko nadmerná stimulácia imunity môže mať následne paradoxne negatívny efekt. Slovenské a Európske Štandardné postupy na liečbu Covid 19 neuvádzajú ISOPRINOSINE ako liečbu proti COVID 19.
5. ANTIBIOTIKÁ– Mnoho pacientov s ochorením COVID-19 sa dožaduje predpisu antibiotík. Avšak antibiotiká sú lieky proti bakteriálnym infekciám, na vírusy neúčinkujú. Ako som už spomenula, Covid je vírusové ochorenie, preto podanie antibiotík v úvode liečby nemá zmysel, naopak, antibiotiká môžu narušiť prirodzenú mikroflóru, ktorá je dôležitou súčasťou imunitného systému. Môžu pacienta ohroziť vznikom závažných nežiadúcich účinkov, napr. poškodením črevnej bakteriálnej rovnováhy a vznikom ťažkého hnačkovitého ochorenia spôsobeného Clostridium difficile, prípadne pomôcť premnoženiu pliesňových mikroorganizmov v už v poškodených pľúcach.
Antibiotiká (medzi nimi aj obľúbený Sumamed alebo Azitrox/Azitromycin) preto určite nie sú štandardnou súčasťou liečby a rozhodne sa nepodávajú ani preventívne. Podávajú sa len v prísne stanovených indikáciách u rizikových pacientov (pacienti s poruchou imunity, pľúcnym, kardiálnym ochorením...) alebo v prípade, kedy časom dôjde k zhoršovaniu stavu a nastúpi tzv. bakteriálna superinfekcia, keď primárne vírus poškodí sliznice a následne do toho nasadne baktéria.
6. KORTIKOIDY – sú lieky, ktoré potláčajú imunitnú odpoveď. Nie sú teda vôbec vhodné v úvode infekcie, kedy by potláčali obranyschopnosť organizmu. Časom pri infekcii však môže dôjsť k prehnanej imunitnej reakcii, k tzv. cytokínovej búrke- imunita sa – ľudovo povedané – zblázni, tvorí príliš veľa cytokínov, ktoré v tomto prípade poškodzujú pľúca a iné orgány. Tento stav už vyžaduje hospitalizáciu a tu nastupuje liečba kortikoidmi, ktoré tlmia prehnannú imunitnú reakciu organizmu.
7. LIEKY PROTI ZRÁŽANIU KRVI – lieky, ktoré síce zabraňujú zrážaniu krvi, môžu však na druhej strane zvýšiť riziko krvácania. U nehospitalizovaných a nerizikových pacientov sa neodporúčajú! Je možné túto liečbu zvážiť u ležiacich pacientov s inými rizikami (cukrovka, obezita, pľúcna embólia v minulosti...). Naopak hospitalizovaní, ležiaci pacienti, kde je zabezpečený ich monitoring, z liečby profitujú.
Pacienti, ktorí dlhodobo dostávajú antikoagulačnú alebo protidoštičkovú liečbu pre inú, základnú diagnózu, by v stanovenej liečbe mali pokračovať.
8. IVERMEKTÍN - v súčasnosti nie sú k dispozícii dostatočné údaje na odporúčanie pre použitie ivermektínu na liečbu COVID-19. Protivírusové pôsobenie IVM bolo preukázané len pri takých dávkach, ktoré sú pre ľudský organizmus toxické. Netreba zabúdať na to, že aj terapeutické dávky lieku- primárne určeného len na liečbu parazitov majú mnohé nežiadúce účinky ako je poškodenie pečene, hnačky a iné. Dokonca ani výrobca lieku v príbalovom letáku nemá Covid 19 ani len spomenutý. Ak by skutočne účinkoval, prečo by to práve jeho výrobca nespomenul?
7. LIEKY PROTI ZRÁŽANIU KRVI – lieky, ktoré síce zabraňujú zrážaniu krvi, môžu však na druhej strane zvýšiť riziko krvácania. U nehospitalizovaných a nerizikových pacientov sa neodporúčajú! Je možné túto liečbu zvážiť u ležiacich pacientov s inými rizikami (cukrovka, obezita, pľúcna embólia v minulosti...). Naopak hospitalizovaní, ležiaci pacienti, kde je zabezpečený ich monitoring, z liečby profitujú.
Pacienti, ktorí dlhodobo dostávajú antikoagulačnú alebo protidoštičkovú liečbu pre inú, základnú diagnózu, by v stanovenej liečbe mali pokračovať.
8. IVERMEKTÍN - v súčasnosti nie sú k dispozícii dostatočné údaje na odporúčanie pre použitie ivermektínu na liečbu COVID-19. Protivírusové pôsobenie IVM bolo preukázané len pri takých dávkach, ktoré sú pre ľudský organizmus toxické. Netreba zabúdať na to, že aj terapeutické dávky lieku- primárne určeného len na liečbu parazitov majú mnohé nežiadúce účinky ako je poškodenie pečene, hnačky a iné. Dokonca ani výrobca lieku v príbalovom letáku nemá Covid 19 ani len spomenutý. Ak by skutočne účinkoval, prečo by to práve jeho výrobca nespomenul?
9. V súčasnosti je dostupná nová liečba- MONOKLONÁLNE PROTILÁTKY
Úlohou monoklonálnych protilátok je prichytiť sa k S proteínu vírusu a zabrániť tak vírusu preniknúť do buniek ľudského tela. Táto liečba je indikovaná u pacientov nad 65 rokov a u pacientov, ktorí sa vzhľadom na prítomné diagnózy považujú za rizikovú skupinu. Dôležité je, že ich účinok sa prejaví len pri dostatočne skorom podaní, ideálne do 2 – 5 dní od pozitivity PCR testu, podávajú sa vo forme infúzie.
Za veľmi dôležité považujem predovšetkým monitorovanie saturácie kyslíkom pulzným oxymetrom, najmä pri ťažkostiach s dýchaním. Pri hodnotách saturácie pod 94% je potrebné zvážiť hospitalizáciu a liečbu kyslíkom.
Pri Covid 19 teda nepoznáme tzv. kauzálnu liečbu- nevieme liečiť príčinu, ale len tzv. symptomatickú liečbu- liečime príznaky, ktoré vírus spôsobí. Napriek tomu existuje veľmi účinný nástroj na boj s vírusovými ochoreniami a to vakcinácia. Liečba prebieha na základe odporučených Štandardných terapeutických postupov, ktoré sú uverejnené na stránke MZSR a sú rovnaké, ako v iných krajinách.
Úlohou monoklonálnych protilátok je prichytiť sa k S proteínu vírusu a zabrániť tak vírusu preniknúť do buniek ľudského tela. Táto liečba je indikovaná u pacientov nad 65 rokov a u pacientov, ktorí sa vzhľadom na prítomné diagnózy považujú za rizikovú skupinu. Dôležité je, že ich účinok sa prejaví len pri dostatočne skorom podaní, ideálne do 2 – 5 dní od pozitivity PCR testu, podávajú sa vo forme infúzie.
Za veľmi dôležité považujem predovšetkým monitorovanie saturácie kyslíkom pulzným oxymetrom, najmä pri ťažkostiach s dýchaním. Pri hodnotách saturácie pod 94% je potrebné zvážiť hospitalizáciu a liečbu kyslíkom.
Pri Covid 19 teda nepoznáme tzv. kauzálnu liečbu- nevieme liečiť príčinu, ale len tzv. symptomatickú liečbu- liečime príznaky, ktoré vírus spôsobí. Napriek tomu existuje veľmi účinný nástroj na boj s vírusovými ochoreniami a to vakcinácia. Liečba prebieha na základe odporučených Štandardných terapeutických postupov, ktoré sú uverejnené na stránke MZSR a sú rovnaké, ako v iných krajinách.